Kobylka krátkokrídla

Kobylka krátkokrídla (Conocephalus dorsalis) je štíhly drobnejší druh kobylky. Hlava má kužeľovitý tvar. Krídla a krovky sú výrazne skrátené, dosahujú len do polovice bruška. Telo je zelené; na hornej strane sa od temena hlavy až po koniec bruška tiahne hnedý pás. Samice majú dlhé, mierne zahnuté kladielko.

Kobylka krátkokrídla (Conocephalus dorsalis) je vlhkomilný druh. Vyskytuje sa najmä v pobrežnej vegetácii rybníkov, mokradiach či pri vodných tokoch. Je vlhkomilnejšia než príbuzná kobylka močiarna (Conocephalus fuscus). Samice kladú vajíčka do stoniek mokraďných tráv. Vajíčka prezimujú a na jar sa z nich liahnu nymfy. Dospelé jedince možno pozorovať od júna do októbra, s maximom výskytu v auguste. Potravou sú listy tráv alebo drobný hmyz. Samce sa ozývajú tichým a nenápadným spevom, pri ktorom striedajú rýchlu a pomalú fázu.

Kobylka krátkokrídla (Conocephalus dorsalis) je dokonale prispôsobená životu na steblách tráv. Pri ohrození sa pritlačí k steblu, akoby bola ďalšou vetvičkou. Dokáže sa skrývať na odvrátenej strane listov či stoniek, odkiaľ sleduje predátora. Kobylka krátkokrídla (Conocephalus dorsalis) sa podobá na blízko príbuznú kobylku močiarnu (Conocephalus fuscus). Aj keď sa javí lesklejšia, akoby povoskovaná, a má výraznejšie červené oči ako jej blízka príbuzná, hlavným rozlišovacím znakom je dĺžka krídel: kým krídla kobylky krátkokrídlej nepresahujú polovicu bruška, kobylka močiarna má krídla, ktoré presahujú koniec bruška. Rozlišovanie môže komplikovať prítomnosť makropterných jedincov, ktorí sa u oboch druhov vyznačujú krídlami dlhšími ako bruško.

Kobylka krátkokrídla (Conocephalus dorsalis) nie je ohrozený druh. Na rozdiel od príbuznej kobylky močiarnej je zriedkavejšia a vyskytuje sa výhradne vo vlhkých biotopoch, predovšetkým v nížinách Slovenska, do nadmorskej výšky približne 800 m n. m.