Kobylka čelnatá

Kobylka čelnatá (Isophya costata) je bezkrídly a zavalitý druh kobylky s veľmi krátkymi krytkami. Je charakteristická svojím výrazným výrastkom na čele, odkiaľ pochádza aj jej názov. Kobylka čelnatá je svetlozelenej farby. Tykadlá sú dlhé, hnedožlté. Samice majú zadoček zakončený dlhým zahnutým a zúbkovaným kladielkom.

Kobylka čelnatá (Isophya costata) obýva vlhké lúky a iné typy trávnatých porastov bohatých na byliny a kvety, napríklad v záplavových oblastiach. Ide o skorší druh. S dospelcami sa môžeme stretnúť už od konca mája. Počas povodní sa kobylky uchyľujú na vyvýšené miesta, známe ako „hrúdy“, ktoré im poskytujú útočisko pred vodou.

Kobylku čelnatú (Isophya costata) najčastejšie nájdeme sediacu na kvitnúcej vegetácii, pretože jej potravou sú predovšetkým listy a kvety rôznych bylín. Vzhľadom na jej zavalité telo si vyberá pevnejšie listy a kvety, ktoré udržia tento mohutný hmyz. Kobylka čelnatá nelieta. Pohybuje sa len slabými skokmi, pričom sa spolieha na svoje krycie sfarbenie, ktoré dokonale napodobňuje listy a kvety. V prípade ohrozenia často pustí vegetáciu a spadne priamo na zem.  Samice tejto kobylky sú temer identické s inými príbuznými druhmi rodu Isophya, a preto je ich určovanie značne problematické. Jedným z najspoľahlivejších znakov je určovanie podľa spevu samcov, ktorý sa výrazne odlišuje medzi jednotlivými druhmi rodu Isophya. Spev samca kobylky čelnatej je tichý a nenápadný. Jedince sa ozývajú počas večerných a nočných hodín, pričom časť zvuku leží v pásme nepočuteľného ultrazvuku.

Kobylka čelnatá (Isophya costata) patrí medzi vzácne druhy kobyliek strednej Európy. Na Slovensku sa vyskytuje výhradne na území Devínskeho jazera na Záhorí. Kobylka je zaradená medzi druhy európskeho významu podľa Smernice o biotopoch (Príloha II a IV). Je považovaná za kriticky ohrozený (CR) druh v rámci Slovenska. Na iných lokalitách s podobným prostredím sa prítomnosť kobylky čelnatej doteraz nepotvrdila.

Hlavnou hrozbou pre kobylku je zánik, premena alebo ničenie kvetnatých lúk, kde sa vyskytuje. Veľkým problémom je intenzifikácia lúk – napríklad ich hnojenie alebo príliš časté kosenie, často s prekrytím termínu kosby s obdobím jej reprodukcie. Mechanické kosenie má často fatálne následky pre prežívanie druhu, pretože nedokáže odletieť ani rýchlo odskákať do bezpečia.