Koník vlhkomilný

Koník vlhkomilný (Mecostethus parapleurus) je stredne veľký koník s nápadným svetlozeleným, prípadne žltozeleným až slamovožltým sfarbením. Od očí cez bočné strany štítu až po bázu krytiek sa tiahnu dva výrazné čierne pruhy. Krytky sú žltozelené, svetlo hnedozelené alebo svetlohnedé a spravidla presahujú koniec bruška. Obe pohlavia majú plne vyvinuté, letu-schopné krídla.

Koník vlhkomilný (Mecostethus parapleurus) je teplomilný druh viazaný na vlhké lúky a mokrade hlavne v nížinných oblastiach. Uprednostňuje vyššiu vegetáciu, najmä na brehoch mokrín, kanálov a všade tam, kde je dlhodobo vlhko alebo stojatá voda. Samice kladú vajíčka v balíčkoch (ootékach) do povrchovej vrstvy pôdy alebo do trsov tráv. Nymfy sa liahnu v máji a dospievajú po piatich zvliekaniach. Dospelé jedince sa vyskytujú od júla do októbra. Koník vlhkomilný je bylinožravý druh, ktorý sa živí predovšetkým listami tráv.

Koník vlhkomilný (Mecostethus parapleurus) je výborný letec. Po vyrušení sa jedince často prezradí nápadným preletovaním cez porast do bezpečia, čím sa snaží uniknúť narušiteľovi.

Podobne ako kobylka šúrová (Ruspolia nitidula) bol aj koník vlhkomilný v minulosti považovaný za zriedkavý druh. V súčasnosti sa však poznanie jeho výskytu postupne zlepšuje a nemožno vylúčiť jeho ďalšie šírenie na nové miesta, napríklad v súvislosti s prebiehajúcimi klimatickými zmenami.

Koník vlhkomilný (Mecostethus parapleurus) patrí na Slovensku k druhom vyžadujúcim ochranársku pozornosť, keďže je v Červenom zozname hodnotený v kategórii takmer ohrozený (NT – Near Threatened). Je úzko viazaný na zachovalé, prírode blízke mokrade, a preto sa považuje za indikátor ich ekologického stavu. Hoci ide o pomerne častý a miestami až hojný druh, jeho rozšírenie je stále ostrovčekovité a sústredené najmä na vlhké oblasti, predovšetkým vo východnej časti Slovenska. Ako presne je to na Záhorí, si bude vyžadovať ďalší výskum.