Kobylôčka malá

Kobylôčka malá (Platycleis affinis) je väčší, výborne lietajúci druh kobylky. Má tmavé, dlhé tykadlá a zložené oči svetlohnedej farby. V oku často možno vidieť jemné, tmavé vzorovanie a tmavohnedou škvrnou uprostred. Sfarbenie tela je hnedé až žltohnedé, často s jemným červenkastým nádychom. Na krovkách sa bežne objavujú drobné svetlé škvrnky. Krovky aj krídla sú dlhé a môžu presahovať zadoček i kolená zadných nôh. Samičky majú tmavé, červenohnedé, zahnuté kladielko. Samce sa ozývajú typickým spevom, ktorý možno počas horúcich dní počuť z porastov vegetácie.

Kobylôčka malá (Platycleis affinis) sa vyskytuje v najteplejších a najsuchších oblastiach južného Slovenska, kde obýva piesočné dunové lokality, suché okraje slanísk a suché trávnaté porasty do nadmorskej výšky približne 200 m n. m. Dospelé kobylky sa živia rastlinami aj menším hmyzom.

Kobylôčka malá (Platycleis affinis) drží rekord za najväčšie semenníky v pomere k veľkosti tela v živočíšnej ríši. Vedci zistili, že semenníky samcov kobylôčky malej tvoria až 14 % ich telesnej hmotnosti. Takto neúmerne veľké semenníky umožňujú samcom prenášať síce relatívne malé množstvo ejakulátu, ale vo vysokom počte párení, pričom sa ich zásoby spermií len tak rýchlo nevyčerpajú. Vďaka tomu sa môžu opakovane páriť s mnohými samičkami.

Kobylôčka malá (Platycleis affinis) sa podobá na kobylôčku sivastú (Platycleis grisea), s ktorou sa môže vyskytovať spoločne na jednej lokalite. Hoci kobylôčka malá pôsobí na prvý pohľad o čosi jasnejším a kontrastnejším sfarbením ako jej blízka príbuzná, spoľahlivé rozlišovacie znaky sú iné: týkajú sa tvaru bruška u samičiek a spevu samcov.

U samičiek P. affinis sa na siedmom článku bruška na spodnej strane nachádza nápadná hrbolovitá vyvýšenina (tzv. „pupok“), ktorá u P. grisea úplne chýba. Samce kobylôčky malej majú navyše komplexnejší a zložitejší spev než samce kobylôčky sivastej, podľa čoho možno oba druhy v teréne jednoducho odlíšiť.

Kobylôčka malá (Platycleis affinis) sa považuje za jeden zo vzácnejších druhov kobyliek. Na Slovensku dosahuje severnú hranicu svojho rozšírenia, s ťažiskom výskytu v okolí Stredozemného mora. Obýva ubúdajúce biotopy piesočných dún a xerotermných stepí na juhozápadnom a juhovýchodnom Slovensku. V súčasnosti sú známe nálezy aj zo Záhoria. Nie je vylúčené, že sa druh bude do budúcnosti šíriť aj do ďalších oblastí Slovenska.

Hlavnou hrozbou pre kobylôčku malú je zánik, premena alebo ničenie piesčitých oblastí. Zatiaľ čo na začiatku 20. storočia boli piesky stále rozšíreným biotopom, tak v súčasnosti sa ich rozloha dramaticky zmenšila opatreniami na stabilizáciu pieskov, zalesňovaním a intenzívnym poľnohospodárstvom, ako aj masovou turistikou. K ďalším hrozbám pre kobylôčku malú patrí aj zarastanie okrajov slanísk, xerotermných biotopov, kde sa vyskytuje.