Koník močiarny

Koník močiarny (Pseudochorthippus montanus) je menší druh koníka. Sfarbenie tela je najčastejšie zelené alebo žlto-zelené, s hnedožltou chrbtovou stranou. Postranné strany štítu sú väčšinou tmavo olemované. Zadné kolená sú nápadne tmavé. Krytky samíc zvyčajne presahujú mierne za polovicu zadočka, zatiaľ čo krytky samcov siahajú až po jeho koniec. Druhý pár krídel u samcov je približne o tretinu kratší ako dĺžka krytiek. U oboch pohlaví sa pomerne často vyskytujú aj makropterné jedince s dlhými, plne vyvinutými krídlami.

Koník močiarny (Pseudochorthippus montanus) je vlhkomilný druh. Uprednostňuje vlhké lúky, mokrade a okraje podmáčaných plôch. Samice kladú vajíčka približne 0,5 cm hlboko do pôdy. Nymfy sa liahnu na jar a prechádzajú štyrmi zvliekaniami. Dospelé jedince sa vyskytujú od júla do novembra, s vrcholom výskytu v auguste. Ide o bylinožravý druh, ktorý sa živí listami tráv.

Koník močiarny (Pseudochorthippus montanus) patrí medzi determinačne náročné druhy, keďže sa na Slovensku vyskytuje veľmi podobný a blízko príbuzný druh – koník dlhotykadlový (Pseudochorthippus parallelus). Odlíšenie oboch druhov je možné výlučne na základe dĺžky krytiek a krídel. Kým u samcov koníka močiarneho dosahujú krídla približne dve tretiny dĺžky krytiek, u koníka dlhotykadlového sú krídla redukované len na malé šupiny. U samíc je odlíšenie založené na podobných znakoch, avšak je determinačne náročnejšie.

Hoci koník močiarny (Pseudochorthippus montanus) nie je na Slovensku považovaný za ohrozený druh, vo všeobecnosti sa pokladá za indikátor zdravia mokradí, keďže jeho výskyt je viazaný na tento typ prostredia. Je preto možné, že na viacerých miestach Záhoria jeho populácie vymizli v dôsledku zániku mokraďných biotopov, napríklad premenou mokradí na ornú pôdu. Okrem straty vhodného prostredia viaceré zahraničné štúdie naznačujú, že ďalším problémom môže byť klimatická zmena alebo potenciálna kolonizácia zmenených stanovíšť inými druhmi, ktoré sú tolerantnejšie k podmienkam nového prostredia. Ako presne je to na Záhorí, si bude vyžadovať ďalší výskum.