Kobylôčka lúčna

Kobylôčka lúčna (Roeseliana roeselii) patrí medzi stredne veľké kobylky. Typické sú pre ňu skrátené krídla, ktoré zvyčajne siahajú do polovice bruška. Sfarbenie tela je svetlohnedé až zelené, doplnené čiernymi a žltými znakmi. Nápadným rozpoznávacím znakom je svetlá obruba po bokoch štítu, ktorá môže byť belavá, žltá alebo zelenkastá. Na vonkajšej strane zadných stehien sa často tiahne tmavý pás. Samičky možno rozpoznať podľa krátkeho, tmavého kladielka, ktoré je charakteristicky zahnuté smerom nahor.

Kobylôčka lúčna (Roeseliana roeselii) obýva rozmanité lúčne biotopy, od suchších okrajov, cez lúky, pasienky, až po vlhké stanovištia. Nymfy sa liahnu v máji a dospievajú približne po siedmich zvliekaniach. Dospelé jedince sa vyskytujú najmä od júla do októbra. Samičky kladú vajíčka jednotlivo do pôdy alebo do stoniek rastlín. Kobylôčka lúčna je všežravá – živí sa listami rastlín aj drobným hmyzom. Samčeky sa počas teplých dní ozývajú typickým spevom, ktorý tvorí súvislý bzučivý zvuk.

Kobylôčka lúčna (Roeseliana roeselii) je prispôsobivý druh, ktorý dokáže veľmi pohotovo reagovať na zmeny prostredia tvorbou dlhokrídlych (makroptérnych) jedincov. Hoci je väčšina jedincov krátkokrídlych (brachyptérnych) a nelieta, pri veľmi vysokej populačnej hustote a priaznivom teplom počasí sa môžu objaviť dlhokrídle jedince schopné letu. Dlhé krídla umožňujú druhu prekonávať väčšie vzdialenosti a rýchlo osídľovať nové stanovištia.
V nížinných oblastiach, akou je napríklad Záhorie, sa často vyskytuje na lúkach a bývalých pasienkoch s vyššou a hustejšou vegetáciou. Jej výskyt preto môže sprevádzať ústup pravidelného obhospodarovania a postupné zarastanie otvorených trávnatých biotopov.

Kobylôčka lúčna (Roeseliana roeselii) nie je na Slovensku považovaná za ohrozený druh a pravdepodobne patrí medzi naše najhojnejšie druhy kobyliek, od nížin až po vysokohorské prostredia.