Koník vápencový

Koník vápencový (Stenobothrus nigromaculatus) je skôr menší koník. Základné sfarbenie tela je zelené, sivozelené, žltohnedé alebo sivohnedé. Krídla sú pomerne krátke. U samíc dosahujú krytky približne do dvoch tretín bruška, kým u samcov väčšinou končia tesne pred koncom bruška. Bočné strany štítu sú mierne prehnuté dovnútra. Na krytkách sú badateľné charakteristické čierne škvrny a v koncovej časti biela stigma. Holene zadných nôh oboch pohlaví bývajú žlté až červenooranžové, výraznejšie sfarbené sú u samcov. Samce majú aj sýto oranžový koniec bruška.

Koník vápencový (Stenobothrus nigromaculatus) je teplomilný a suchomilný druh. Uprednostňuje prostredie s riedkou a nízkou vegetáciou. Ide predovšetkým o skalné lesostepi, piesčiny, lomy a rôzne iné, kratšie alebo riedke trávniky. S dospelcami sa môžeme stretnúť od júna do septembra, najhojnejšie v prvej polovici augusta. Vajíčka sú kladené do trsov tráv alebo do vrchnej vrstvy pôdy. Nymfy sa liahnu na jar, počas vývoja sa štyrikrát zvliekajú. Koník vápencový je bylinožravý druh a živí sa najmä rôznymi druhmi tráv.

Koník vápencový (Stenobothrus nigromaculatus) je málo pohyblivý druh, ktorý väčšinu života trávi na malej, vhodnej ploche. Veľmi sa podobá na vzácneho koníka slovanského (Stenobothrus eurasius), ktorý však obýva odlišné biotopy a na Záhorí sa nevyskytuje. Spoľahlivé rozlíšenie týchto druhov je náročné a vyžaduje odborné znalosti. V porovnaní s koníkom vápencovým má koník slovanský dlhšie krídla, robustnejšie telo a odlišuje sa aj detailmi v žilnatine krídel.

Aj keď koník vápencový (Stenobothrus nigromaculatus) nie je na Slovensku ohrozeným druhom, patrí medzi menej časté koníky s pomerne rozdrobeným rozšírením viazaným na špecifické, vhodné biotopy.