Koníček močiarny

Koníček močiarny (Tetrix subulata) je drobný druh, ktorý sa vyznačuje pretiahnutým štítom prekrývajúcim hornú časť tela. Blanité krídla sú zložené pod štítom, zatiaľ čo krovky (prvý pár krídel) sú zredukované na tvrdé, krátke šupinky priliehajúce zboku k telu. Štít koníčka močiarneho je plochý, bez výraznejšie zdvihnutého stredového rebra. Zvyčajne presahuje koniec zadočka aj kolená zadných nôh, no môžu sa vyskytnúť aj jedince s kratším štítom, siahajúcim iba po koniec bruška. Sfarbenie tela je premenlivé, od odtieňov hnedej a sivej až po krémovú, niekedy s rôznymi škvrnami alebo pruhmi.

Koníček močiarny (Tetrix subulata) vyhľadáva najmä miesta s obnaženým vlhkým substrátom, napríklad okraje rybníkov, vlhké lúky, lesné svetliny, ale aj polia. Pomerne dobre lieta a prechodne sa objavuje aj na suchších miestach. Patrí medzi niekoľko málo druhov, u ktorých prezimujú nielen nymfy, ale aj dospelé jedince. Párenie a kladenie vajíčok do pôdy prebieha od apríla do mája. Nymfy sa liahnu v júni a dospievajú v auguste. Najvyššiu početnosť dosahujú dospelé jedince v máji, keď ide o starú generáciu, a v septembri, keď sa objavuje nová generácia. Živí sa najmä machmi, riasami a lišajníkmi.

Koníček močiarny (Tetrix subulata) patrí medzi determinačne náročné druhy, keďže sa na Slovensku vyskytuje viacero veľmi podobných zástupcov rodu Tetrix. Najviac sa mu podobajú koníček Bolivarov (Tetrix bolivari), koníček západný (Tetrix ceperoi) a koníček klenutý (Tetrix undulata). Všetky uvedené druhy majú predĺžený štít a vyskytujú sa na území Záhoria. Ich určovanie je často problematické nielen pre laikov, ale aj pre skúsených orthopterológov a vyžaduje skúsenosti.
Podobne ako iné druhy rodu Tetrix, koníček močiarny nespieva. Jedince komunikujú prostredníctvom vibrácií šíriacich sa substrátom, ktoré sú pre človeka nepočuteľné.

Koníček močiarny (Tetrix subulata) nie je v podmienkach Slovenska ohrozeným druhom. Pravdepodobne ide o náš najbežnejší a najhojnejší druh koníčka s pravidelným rozšírením na celom území Slovenska, ktorý sa vo vhodných biotopoch vyskytuje až do nadmorskej výšky približne 1300 m n.m.