Koník hnedý

Koník hnedý (Chorthippus brunneus) je stredne veľký koník s prevažne hnedým sfarbením, aj keď možno nájsť aj jedince hnedej, sivej, alebo pieskovo-žltej, či zelenej farby. Bočné strany štítu sú silne prehnuté smerom dovnútra. Krytky sú dlhé (u samcov dlhšie než 13,5 mm, u samíc viac než 17 mm) a výrazne presahujú kolená zadných nôh. Horná strana konca zadočka samcov býva oranžová.

Koník hnedý (Chorthippus brunneus) obýva široké spektrum suchších biotopov, ktorých spoločným znakom je riedka vegetácia a výrazný podiel obnaženej pôdy. Vyskytuje sa v okolí skál, na okrajoch lesov a polí, na rúbaniskách, pozdĺž ciest, v lomoch a pieskovniach, ako aj na rôznych ruderalizovaných stanovištiach. Často ho možno nájsť aj v mestskom prostredí – v priemyselných areáloch, na staveniskách a všade tam, kde sa nachádzajú vyhriate plochy odkrytej pôdy. Ide o veľmi dobre lietajúci a vysoko mobilný druh, ktorý dokáže kolonizovať nové stanovištia. Samice kladú vajíčka v balíčkoch (ootékach) do pôdy, kde vajíčka prezimujú. Nymfy sa liahnu približne v máji a počas vývoja prechádzajú 4–5 zvliekaniami. Dospelé jedince sa objavujú od polovice júna, pričom maximum výskytu pripadá na prelom júla a augusta; niektoré jedince prežívajú až do októbra. Koník hnedý je bylinožravý druh, ktorého potravu tvoria najmä listy tráv.

Koník hnedý (Chorthippus brunneus) patrí medzi determinačne náročné druhy, keďže sa na Slovensku vyskytuje viacero veľmi podobných zástupcov rodu Chorthippus. Najviac sa mu podobajú koník obyčajný (Chorthippus biguttulus) a koník suchomilný (Chorthippus mollis). Rozlíšenie týchto troch druhov je často problematické nielen pre laikov, ale aj pre skúsených orthopterológov. O náročnosti ich determinácie svedčí aj historický fakt, že až do 20. rokov 20. storočia boli všetky tri taxóny považované za jediný druh – Stauroderus variabilis. Z morfologických znakov možno koníka hnedého od koníka obyčajného a koníka suchomilného odlíšiť predovšetkým podľa väčších rozmerov, keďže ide o najväčší druh z tejto trojice. Okrem veľkosti je pre koníka hnedého typická aj veľmi dobrá letová schopnosť – pri vyrušení človekom často odlieta na pomerne veľké vzdialenosti. Rozlíšenie samíc týchto troch druhov je však značne problematické. Najspoľahlivejším determinačným znakom preto zostáva druhovo špecifická stridulácia samcov, ktorá je u jednotlivých druhov zreteľne odlišná a umožňuje ich jednoznačné rozlíšenie.

Koník hnedý (Chorthippus brunneus) nie je v podmienkach Slovenska ohrozeným druhom. Patrí k pomerne rozšíreným druhom, najmä v nižších a stredných polohách. Nejde však o striktne viazaný druh na konkrétnu oblasť – jeho výskyt je skôr podmienený charakterom biotopu (obnažené plôšky a riedka vegetácia) než geografickou polohou.