Koník belasokrídly

Koník belasokrídly (Sphingonotus caerulans) je stredne veľký druh koníka, ktorého si človek zvyčajne všimne až vtedy, keď ho vyplaší. Vďaka kryciemu sfarbeniu dokonale splýva s podkladom a zhora často pripomína malý kúsok skaly alebo kamienok. Najčastejšie je sfarbený do svetlo-siva s rôznymi tmavšími odtieňmi, niekedy až do hneda či hrdzavo-červena. Pri lete však prekvapí bledo-modro sfarbenými blanitými krídlami. Krídla sú dlhšie ako telo a presahujú koniec bruška. Koník belasokrídly je veľmi dobrý letec – pri vyrušení dokáže preletieť aj niekoľko metrov a let často zakončuje charakteristickou kľučkou, ktorou sa snaží zmiasť nepriateľa.

Koník belasokrídly (Sphingonotus caerulans) je teplomilný a suchomilný druh, ktorý osídľuje prostredie s holým substrátom a minimom vegetácie. Prirodzenými biotopmi sú pieskové duny, štrkové náplavy riek alebo kamenisté svahy. Samičky kladú vajíčka do substrátu, kde prezimujú. Na jar sa z nich liahnu nymfy. Dospelé jedince sa objavujú približne od konca júna do konca septembra, pričom najpočetnejšie bývajú začiatkom augusta. Koník belasokrídly je bylinožravý druh, ktorý sa živí rôznymi druhmi bylín a tráv.

Koník belasokrídly (Sphingonotus caerulans) je výborný letec, ktorý dokáže preletieť veľké vzdialenosti, a tak pomerne rýchlo osídľovať nové lokality. Často obýva aj človekom vytvorené lokality, kde by mnohé iné druhy hmyzu neprežili – napríklad rozpálené štrkové násypy, lomy či pieskovne. Takéto miesta svojimi podmienkami pripomínajú prirodzené prostredie koníka, a preto môžu predstavovať vhodné náhradné stanovištia.

Koník belasokrídly sa veľmi podobá na koníka modrokrídleho (Oedipoda caerulescens). Oba druhy dokonale splývajú s podkladom a zhora často pripomínajú malý kúsok skaly alebo kamienok. Pri vyplašení vzlietnu a práve vtedy sa dajú najľahšie rozlíšiť podľa sfarbenia krídel. Kým koník belasokrídly má svetlomodré krídla, koník modrokrídly má modré krídla s čiernym priečnym pruhom. Oba druhy sú výbornými letcami. Pri vyrušení dokážu odletieť aj niekoľko metrov. Koník belasokrídly často preletí ešte väčšiu vzdialenosť než koník modrokrídly a počas letu neraz urobí charakteristickú kľučku, ktorou sa snaží zmiasť narušiteľa.

Koník belasokrídly (Sphingonotus caerulans) patrí na Slovensku medzi menej časté druhy. Ťažisko jeho výskytu je najmä v nížinách približne od 200 do 500 m n. m. Predpokladá sa, že jeho rozšírenie je rozdrobené, no s pribúdajúcimi človekom vytvorenými lokalitami sa môže jeho početnosť aj areál výskytu postupne zvyšovať.