Koník dlhonohý

Koník dlhonohý (Acrotylus longipes) je stredne veľký a veľmi štíhly koník. Telo je zvyčajne svetlé, pieskovo sfarbené a vďaka kryciemu sfarbeniu výborne splýva s podkladom. Bočné strany štítu sú vodorovne pruhované. Štíhle krídla výrazne presahujú zadné kolená aj koniec bruška. Nápadným a pre druh typickým znakom sú mimoriadne dlhé a štíhle stredné nohy. Dobrým rozlišovacím znakom oproti takmer všetkým koníkom z tejto skupiny je sfarbenie zadných krídel. Tie sú priehľadné, pri báze výrazne žlté a nemajú tmavý priečny pás.

Koník dlhonohý (Acrotylus longipes) obýva takmer výlučne piesočnaté biotopy s riedkou vegetáciou. V zahraničí sa vyskytuje najmä na brehoch jazier a riek či vo vegetáciou porastených častiach morských pláží. Vo vnútrozemí Európy ho nájdeme napríklad v delte Dunaja. Viazaný je najmä na zachovalé piesočné duny. V južných častiach areálu je známe aj prezimovanie dospelých jedincov. Na maďarských lokalitách bolo potvrdené, že sa počas nepriaznivých nocí a v zimnom období zahrabáva do piesku, kde upadá do neaktívneho stavu. Na Slovensku zatiaľ prezimovanie dospelcov potvrdené nebolo. Prvé nymfy sa objavujú začiatkom júna, dospelé jedince sa vyskytujú od konca júna až do októbra.

Koník dlhonohý (Acrotylus longipes) je výborný letec, preto jeho prítomnosť odhalíme skôr pozorovaním než šmýkaním vegetácie. V porovnaní s ďalšími koníkmi obývajúcimi piesočnaté prostredia – koníkom modrokrídlym (Oedipoda caerulescens), ružovokrídlym (Calliptamus italicus) či belasokrídlym (Sphingonotus caerulans) – pôsobí mimoriadne ľahkým dojmom. Je to najmä vďaka veľmi dlhým a štíhlym stredným nohám, pre ktoré niektorým pozorovateľom pripomína pavúka. Po vyrušení nápadne vzlietne, pričom odhalí žltkasté zadné krídla, a po krátkom lete opäť zosadne. Často pritom podobne ako motýľ urobí vo vzduchu oblúk späť a prekvapivo pristane neďaleko miesta, z ktorého pôvodne vzlietol. Samičku nevábi spevom. Známe sú len veľmi nenápadné kontaktné zvuky, ktoré jedince vydávajú pri vzájomnej komunikácii. Na Záhorí prvýkrát zaznamenaný v roku 2026 v rámci projektu Cvrkot Záhoria.

Koník dlhonohý (Acrotylus longipes) patrí na Slovensku medzi extrémne vzácne druhy a o jeho rozšírení zatiaľ vieme len veľmi málo. Niekoľko známych stredoeurópskych lokalít sa nachádza v nížinných, teplých a piesočnatých oblastiach Maďarska a východného Slovenska. Druh je úzko viazaný na zachovalé, nenarušené piesočné duny. Na Záhorí bol prvýkrát zaznamenaný až v roku 2026. Jeho ďalšie prežívanie je však neisté, pretože závisí od zachovania pieskových dún, ktoré tu postupne zanikajú v dôsledku drastického rozorávania a následného zalesňovania borovicou lesnou. Spolu s poslednými zvyškami psamofylnej vegetácie tak mizne aj životný priestor tohto vzácneho koníka.