Koník štíhly (Aiolopus thalassinus) patrí medzi mimoriadne zdatných letcov. Hoci sa na Slovensku rozmnožuje predovšetkým na teplých nížinných slaniskách a vlhkých lúkach, dospelé jedince dokážu prekonať aj vysokohorské prostredie; ich výskyty boli zaznamenané dokonca vo výškach takmer 2 000 m n. m. Takéto nálezy sú však výsledkom migrácie dospelých jedincov, ktoré sa na týchto miestach pravdepodobne nerozmnožujú.
Vďaka svojim osobitým stanovištným nárokom a vysokej mobilite je koník štíhly považovaný za jedného z indikátorov zachovalých slaniskových biotopov. Na rozmnožovanie potrebuje vlhké stanovištia, zatiaľ čo dospelé jedince využívajú aj suchšie, dobre prehriate plochy s nízkou alebo riedkou vegetáciou. Práve pestrá mozaika vlhkých a suchých stanovíšť je charakteristická pre Panónske slaniská, ktoré patria medzi najvzácnejšie a najohrozenejšie biotopy Slovenska. Ich zachovanie však ohrozuje postupné zarastanie vegetáciou a meniace sa klimatické podmienky, najmä čoraz výraznejšie obdobia sucha. Ochrana koníka štíhleho preto úzko súvisí so zachovaním prirodzeného vodného režimu a vhodného manažmentu slaniskových biotopov.
Koník štíhly (Aiolopus thalassinus) sa na prvý pohľad podobá na niekoľko ďalších druhov koníkov, ktoré sa na Slovensku vyskytujú len veľmi vzácne. Jedným z nich je koník južný (Aiolopus strepens), ktorý sa odlišuje robustnejšou stavbou tela a širšími zadnými stehnami. Náročné môže byť aj jeho odlíšenie od vzácneho koníka slanomilného (Epacromius coerulipes), ale aj od koníka zimného (Acrotylus insubricus) či koníka dlhonohého (Acrotylus longipes). Spoľahlivá identifikácia týchto druhov si preto vyžaduje dôkladné posúdenie diagnostických znakov a môže byť výzvou nielen pre laikov, ale aj pre skúsených ortopterológov.