Ako správne odfotiť koníka, kobylku či svrčka?

Stalo sa vám už, že ste v prírode s nadšením odfotili krásneho koníka alebo kobylku, no doma ste zistili, že druh sa nedá jednoznačne určiť? Nepomohla kniha, kamarát, ktorý inokedy vie všetko, ani odborník s titulmi pred i za menom? Ak áno, vedzte, že v tom nie ste sami. Aj v našom archíve sa nachádza množstvo fotografií s neistým určením.

V tomto blogu si preto povieme niekoľko jednoduchých pravidiel, ako rovnokrídlovce fotografovať tak, aby sa dali čo najspoľahlivejšie určiť aj z fotografie, keď si s nimi nevieme poradiť v teréne.

Určovanie rovnokrídlovcov (a nielen ich) z fotografií má totiž svoje úskalia. Na rozdiel od pozorovania v teréne, kde si môžeme jedinca obzrieť zo všetkých strán, počúvať jeho cvrkot a všímať si správanie, fotografia zachytáva len jeden statický okamih. Často práve ten, v ktorom nevidíme to, čo by sme potrebovali. Koník otočí hlavu, pohne sa v momente stlačenia spúšte alebo zle nastavená clona rozmaže dôležitý determinačný znak. Výsledkom je záber, v ktorom chýbajú rozhodujúce informácie potrebné na presné určenie.

Cieľom správnej fotodokumentácie rovnokrídlovcov je preto zachytiť jedinca tak, aby boli jasne viditeľné jeho kľúčové znaky – teda detaily tela, podľa ktorých ho vieme spoľahlivo určiť do druhu. Farba pritom často nestačí. V nasledujúcich riadkoch vám predstavíme tri základné pravidlá, ako rovnokrídlovce fotografovať tak, aby sa dali určovať čo najlepšie. Tri pravidlá, ktorými sa riadime my.

Ak máte možnosť výberu, fotografujte radšej samcov. Hoci bývajú často menší než samice, zvyčajne sú farebnejší a nápadnejší, čo uľahčuje ich rozpoznanie. Práve samce sa medzi jednotlivými druhmi líšia výraznejšie, a preto je ich určovanie spravidla jednoduchšie. Samice rôznych druhov si naopak môžu byť veľmi podobné a bez detailného pohľadu – alebo bez odchytu do ruky – ich často nie je možné z fotografie spoľahlivo rozlíšiť. Fotografovanie samcov tak výrazne zvyšuje šancu na správne určenie druhu.

Na spoľahlivé určenie rovnokrídlovcov nikdy nestačí jedna fotografia. Základom sú aspoň dva zábery: pohľad zboku (laterálny) a pohľad zhora (dorzálny). Tieto pohľady sa navzájom dopĺňajú a poskytujú množstvo dôležitých informácií. Umožňujú posúdiť napríklad tvar a šírku hlavy vo vzťahu k štítu, tvar krytiek, dĺžku krídel či ďalšie rozhodujúce znaky. Podobne ako zámok a kľúč, aj dorzálny a laterálny pohľad k sebe jednoducho patria.

Koniec bruška je miestom, ktoré si často zaslúži samostatný záber. U kobyliek sa tu nachádzajú veľmi dôležité rozlišovacie znaky: u samcov párovité prívesky – cerky (4), u samíc nápadné, mečovité kladielko (5). U koníkov môže byť koniec bruška výraznejšie sfarbený najmä u samcov. V oboch prípadoch ide o znaky typické pre konkrétny druh, ktoré často rozhodujú pri rozlišovaní veľmi podobných druhov.

Ako to už v prírode býva, nie všetko sa dá spútať pravidlami. Dodržiavanie týchto troch zásad však výrazne pomôže pri určovaní veľkého množstva druhov zo Záhoria. Samozrejme, objavia sa aj „problémové“ prípady. Aj na tie však poznáme riešenia, o ktorých sa dočítate v ďalších, špecializovanejších blogoch. Krok za krokom – najskôr zvládnime základy.

Toto sú jednoduché požiadavky na fotografie rovnokrídlovcov, ktoré nám môžete posielať zo Záhoria prostredníctvom nášho kontaktného formulára (pridať pozorovanie). Vďaka nim vám budeme vedieť priniesť odpovede na vaše zvedavé otázky.

-jasoň-