Vladimír Gavlas a záhorské rovnokrídlovce

Pred pár rokmi sa nám dostala do ruky publikácia Vladimíra Gavlasa – Rovnokrídlovce (Ensifera, Caelifera) a modlivky (Mantodea) rôzne využívaných nelesných biotopov (prípadová štúdia z JZ Slovenska) – z obdobia rokov 1999-2001. Do dnešného dňa sa jedná o najkomplexnejšie dielo o rovnokrídlovcoch (Orthoptera) na Záhorí. Prečítali sme ho na jedno nadýchnutie a okamžite sme vedeli, že na tento výskum musíme nadviazať. Bol to jeden z najvýznamnejších impulzov, ktorý nás nakopol rozbehnúť náš projekt Cvrkot Záhoria.

Na Záhorí sa skrýva fascinujúci svet hmyzu, ktorý často prehliadame – kobylky, koníky, svrčky či modlivky. Práve tieto skupiny sa stali predmetom výskumu mladého slovenského entomológa Vladimíra Gavlasa. V rokoch 1999–2001, počas doktorandského štúdia na Ústave krajinnej ekológie SAV v Bratislave, sa rozhodol systematicky mapovať túto skupinu hmyzu. Ako rodák z Brezovej pod Bradlom poznal záhorskú prírodu veľmi dobre a vedel, že ponúka unikátne biotopy, ktoré sú domovom mnohých druhov rovnokrídlovcov. Za zmienku stojí aj jeho prvonález koníka Brunnerovho (Paracaloptenus caloptenoides) pre Slovensko na lokalite pod Sitnom.

Počas svojho výskumu navštívil 59 lokalít po celom Záhorí, aby zhromaždil údaje o rozšírení, ekologických nárokoch a biotopoch rovnokrídlovcov (Orthoptera) a modliviek (Mantodea). Výsledky boli impozantné. Zaznamenal až 8 500 jedincov patriacich k 56 rôznym druhom, čo poskytuje veľmi cenný obraz o druhovom bohatstve rovnokrídlovcov v skúmanom území. Medzi najhodnotnejšie biotopy zaradil aluviálne zaplavované dvojkosné lúky, xerofilné porasty na pieskoch a vlhké nezaplavované lúky – všetko miesta, ktoré dnes čelia najväčšiemu tlaku zo strany človeka.

Svoje dielo uzavrel s pokorou: „Výsledky ani zďaleka nemožno považovať za úplné a dostačujúce. Bol by som rád, keby predkladané výsledky aspoň malou mierou prispeli k rozvoju vedy a poznania“. Napriek tomu sa dodnes jedná o jediné súhrnne dielo o rovnokrídlovcoch Záhoria.

Vladimír Gavlas tragicky zahynul v roku 2006 v mladom veku. Osud nám nedoprial možnosť spoznať sa osobne. Aj keď sa jeho cesta skončila príliš skoro, jeho odkaz zostáva pre nás živý. Prežíva v tichých lúkach, v každej kobylke, ktorú pozorne sledoval, v každom cvrlikajúcom svrčkovi, ktorému načúval, a v jemnom šepote trávy, ktorý nás vedie späť k Záhoriu, v ktorom prežíva jeho zvedavá duša.

Dnes sa na jeho poznatky budeme snažiť nadviazať my – Soňa a Jano Svetlíkovci – pokračujúc v mapovaní rovnokrídlovcov na Záhorí. Ďakujeme Vladovi za výborný odrazový mostík, ktorý nám pomôže s pomocou rovnokrídlovcov odhaliť, ako veľmi sa človek podpísal pod zmeny v tomto nádhernom území počas posledných 25 rokov.

Náš výskum v projekte Cvrkot Záhoria umožní porovnať stav populácií a biotopov rovnokrídlovcov po dlhej dobe a lepšie pochopiť ako chrániť tieto krehké ekosystémy. Máme pred sebou náročnú úlohu v podobe zmapovania 338 štvorcov (veľkosť 2,5 x 2,5 km) pokrývajúcich celé Záhorie od rieky Moravy až po úpätia Malých Karpát. Náročnú úlohu, na ktorú sa tešíme a dúfame, že sa nám podarí nájsť ďalších pokračovateľov.

Budeme vďační za akúkoľvek pomoc.

-jasoň-