Nepoznaný klenot Devínskeho jazera

Kobylka čelnatá (Isophya costata) patrí medzi vzácnejšie druhy kobyliek strednej Európy. Z globálneho a európskeho hľadiska je hodnotená ako menej dotknutý druh (LC – Least Concern) s klesajúcim populačným trendom. Na Slovensku je však zaradená medzi kriticky ohrozené druhy (CR – Critically Endangered). Doteraz sa jej výskyt potvrdil iba na jedinej lokalite na Slovensku, na Záhorí, na Devínskom jazere pri Bratislave. Pre Slovensko bola prvýkrát objavená v júni 2017.

Kobylka čelnatá patrí do rodu Isophya. Na Slovensku bolo doteraz zaznamenaných 10 druhov kobyliek z tohto rodu. Patria sem stredne veľké, slabo skákajúce zelené kobylky, s redukovanými krytkami. Všetky sú „akoby ich jedna mater mala“ a aj pre skúseného ortopterológa sú určovacím orieškom.

Pre kobylku čelnatú (Isophya costata) je charakteristický široký výrastok na čele medzi tykadlami, podľa ktorého je pomenovaná. Dospelé jedince sa vyskytujú od konca mája do neskorého leta (alebo prvého kosenia). Ich biotopom u nás sú aluviálne lúky bohaté na kvety, ktoré sa nachádzajú v záplavových oblastiach. Počas povodní sa kobylky uchyľujú na vyvýšené miesta, známe ako „hrúdy“, ktoré aspoň niektorým poskytujú útočisko pred vodou.

Samce sa začínajú ozývať koncom mája charakteristickým cos-ta-ta-ta. Tieto stridulácie, atakujúce hranice ultrazvuku, vznikajú vzájomným trením krytiek o seba a slúžia na prilákanie samice. Pre ľudské ucho sú s námahou počuteľné, napriek tomu sú dôležitým nástrojom pri monitorovaní populácie.

Od objavenia v roku 2017 sa obaja venujeme monitoringu populácie kobylky čelnatej. Monitoring prebieha v podvečerných a nočných hodinách, za teplých júnových nocí plných komárov, kedy je aktivita samcov najvyššia. Maximálne zistený počet stridulujúcich samcov bol približne 650 jedincov. Na transekte dlhom približne 17 km zaznamenávame polohy stridulujúcich samcov, čo nám neskôr umožňuje presné určenie početnosti populácie a jej distribúciu. Zo všetkých nocí v roku je práve táto tou, ktorá od nás vyžaduje najväčšie sústredenie. Počúvať 6 hodín zvuk na hranici ultrazvuku, sledovať či sa držím ešte na čiare transektu, nenechať sa vyrušovať piskľavými krvilačnými beštiami a prosiť chrapkáča, aby už bol konečne ticho. Každá takáto noc končí so slovami „Sonička, mám ťa rád, ale na budúci rok už so mnou nepočítaj“. A takto so mnou nepočíta už ôsmi rok.

Kobylka čelnatá slúži ako bioindikátor zdravia ekosystému. Pravidelný monitoring umožňuje sledovať zmeny v početnosti populácie a identifikovať potenciálne hrozby, ako sú zmeny v hydrologických podmienkach, znečistenie alebo zmena využívania krajiny. Jej prítomnosť a početnosť odrážajú kvalitu a stabilitu tohto biotopu.

Devínske jazero je krajinou, kde sa voda a zem ešte stále rozprávajú. Tento jedinečný fenomén aluviálnych lúk prežíva dodnes aj vďaka bývalej železnej opone, ktorá mu na dlhé desaťročia poskytla smutnú „ochranu“. Dodnes tu ožívajú staré rytmy zaplavovania, keď sa Morava vylieva hlavne vďaka spätnému vzdutiu Dunaja. Jedná sa o jeden z najväčších živých systémov aluviálnych lúk v stredoeurópskom regióne.

Je našou povinnosťou ochrániť ho pre budúce generácie.

-jasoň-